Pellegriniho zvolenie môže rozhýbať kreslá v koalícii. Aj na ministerských postoch
Peter Pellegrini zvolením za prezidenta stratil podľa ústavy mandát poslanca a prestal byť aj šéfom parlamentu. Vedením Národnej rady SR je poverený jej podpredseda Peter Žiga (Hlas).
Možno dva týždne, možno dva mesiace
Pri prevzatí zápisnice o výsledku prezidentských volieb Žiga v utorok pripustil, že voľba nového predsedu parlamentu nemusí byť rýchla. Podľa neho sa uvidí, ako sa strany vládnej koalície dohodnú. Poznamenal, že celý proces môže trvať dva týždne alebo aj dva mesiace. Nie je teda isté, že by poslanci volili svojho predsedu už na aprílovej schôdzi.
Podobne aj poslanec Samuel Migaľ (Hlas) uviedol, že koalícia sa nemusí ponáhľať. Poukázal na príklad Bélu Bugára, ktorý v minulosti ako podpredseda riadil niekoľko mesiacov parlament po abdikácii Pavla Hrušovského.
„Ja predpokladám, že to nebude otázka najbližších týždňov. Koniec koncov, aj v histórii sme videli, že Národná rada bola riadená aj podpredsedom Národnej rady. Myslím, že to bol pán Bugár, takže nie je to otázka nejakých priorít,“ povedal Migaľ v pondelok v televízii TA3.
Rozhodne pomer síl alebo prídu ústupky Hlasu
Z verejných vyjadrení predsedu Hlasu Pellegriniho aspoň doteraz bolo zrejmé, že nechce otvárať koaličnú dohodu po jeho zvolení za hlavu štátu a že Hlas neprenechá kreslo predsedu parlamentu alebo niektoré ministerstvo SNS. Tá ho pred druhým kolom pritom podporila bez podmienok.
„Ja som o tom s nikým neviedol žiadne rokovania, nebola to žiadna podmienka a veľmi jasne som dával najavo a signalizoval, že prezidentské voľby nejakým spôsobom nemenia pomery našich síl v parlamente, a preto by malo byť zachované všetko tak, ako je v koaličnej zmluve podpísané tromi predsedami politických strán,“ povedal Pellegrini v nedeľu v relácii RTVS O päť minút dvanásť.
Už dlhšie sú známe slová Pellegriniho, že by ho na čele parlamentu mohli nahradiť ministerka hospodárstva Denisa Saková alebo minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.
Líder národniarov Andrej Danko však už dávnejšie tvrdil, že Hlas by nemal mať dve najvyššie ústavné funkcie v štáte. Hovorilo sa aj o možnosti, že by Hlas „daroval“ jedno ministerstvo SNS.
Danko sa hlási o slovo
Po prezidentských voľbách Danko avizoval, že by sa mali zmeniť podmienky fungovania koalície. „Chceme jasne povedať na koaličnej rade, že sme pripravení rokovať o podmienkach fungovania koalície do budúcna, pretože sa zásadne mení politická mapa," povedal Danko v pondelok na tlačovej besede.
Upozornil, že SNS si nedávala žiadne podmienky pri vstupe do vlády, ale „sú situácie, keď sa aj my hlásime o svoje slovo a tieto situácie prichádzajú“. Za dôležité označil naštartovanie prijímania zákonov, a to sa podľa neho bez zmeny rokovacieho poriadku parlamentu nedá.
V prostredí koalície sa hovorí aj o širších zmenách vo vláde. Nešlo by len o odchod ministrov Rašiho alebo Sakovej na čelo parlamentu. Ak by sa koalícia na nich dohodla, pravdepodobne by sa čakalo do 15. júna, kedy sa funkcie prezidenta ujme Pellegrini. Súčasná prezidentka Zuzana Čaputová by totiž mohla mať s niektorými zmenami vo vláde problém.
V prípade, že by sa stala Saková predsedníčkou parlamentu, na post ministra hospodárstva by mohol nastúpiť Tomáš Taraba. Súčasný šéf envirorezortu prejavoval o tento post záujem už krátko po parlamentných voľbách.
Uvažuje sa aj tom, že by Tomáš Drucker zaujal namiesto Zuzany Dolinkovej post ministra zdravotníctva. Okrem dobre informovaného zdroja z politiky to Štandardu potvrdili aj dva zdroje z lekárskeho prostredia.
Na uvoľnené kreslo ministra školstva po Druckerovi by prišiel nominant SNS. Ako však píše Denník N, poslanec za SNS Roman Michelko hovorí, že o tejto špekulácií počul, ale SNS priamo o ministerstvo školstva nebojuje. Podľa tohto denníka zároveň prezradil, že Hlas má veľký záujem o ministerstvo kultúry s dôvetkom, že v SNS takouto zmenou neboli nadšení.
„Ambícií rôznych ľudí je veľa, realita môže byť iná. Definitívne sa to zrejme uzavrie až po eurovoľbách,“ povedal Štandardu ďalší zdroj z prostredia vládnej koalície. Voľby do Európskeho parlamentu budú 8. júna.